Program

Nedeľa, 09 August 2009 18:38 administrátor
Tlačiť

I. Ciele občianskeho združenia Agora

Krátkodobým cieľom Agory je nájdenie prirodzených aktivistov a utvorenie štruktúry pre obhajobu a šírenie myšlienok priamej demokracie v praxi, tak potrebnej pred možným referendom o vstupe do EÚ, získanie podpory pre väčšinový jedno mandátový volebný systém, nájdenie spôsobu pre posilnenie dôvery voči zastupiteľstvám na regionálnej i celoštátnej úrovni. Oboznámenie verejnosti s možnosťami priamej demokracie na Slovensku a o výhodách a nevýhodách volebných systémov. Pripravenie informatívnych materiálov pre širokú verejnosť ako aj vzdelávacie pomôcky pre aktivistov a účastníkov pripravovaných workshopov a stretnutí s občanmi.

Dlhodobým cieľom je trvalé udržanie dôvery medzi zvolenými zástupcami občanov na rôznej úrovni a trvalé monitorovanie problémov zastupiteľskej demokracie. Neustále približovanie verejnej správy ideálom priamej demokracie. Zbavenie občanov strachu z nepoznaného a získať ich pre aktívnu podporu realizácie reformy volebného systému. Agora chce prispieť k možnosti rozvoja otvorenej spoločnosti právnymi reformami (priamy väčšinový systém, vytvorenie II. komory parlamentu), podporenie priamej demokracie vznikom demokratických inštitúcií s cieľom:

 

II. Volebný systém

Nevýhody súčasného jedno obvodového proporčného volebného systému:

Výhody uplatnenia väčšinového volebného systému:

Bolo by vhodné využiť výhody oboch volebných systémov:

Paralelné použitie oboch volebných systémov v jednokomorovom parlamente by viedlo k vzniku dvoch nezrovnateľných skupín poslancov, jednej zodpovednej voličskému regionálnemu zboru, druhej zodpovednej svojim straníckym centrálam. Volebný proces by však bol takmer ten istý ako pri dvojkomorovom parlamente pri strate výhod, ktoré existencia druhej komory poskytuje.

III. Možnosti priamej demokracie

Podpora rozvoja priamej demokracie v občianskej spoločnosti musí prebiehať ako časť trvalého procesu podpory a hodnotenia kvality zastupiteľskej demokracie na všetkých úrovniach (obecnej, regionálnej i národnej). Medzi typické nástroje priamej demokracie patrí u nás žiaľ sprofanované referendum (plebiscit), občianska iniciatíva (petície) a možnosť odvolať volených i nevolených funkcionárov občanmi.

Ústava Slovenskej republiky garantuje právo občana zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Priama demokracia je kladená na prvé miesto. Priama účasť na správe vecí verejných nie je obmedzená iba na sprostredkovaný výkon volenými zástupcami. Ústava zaručuje petičné právo vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu. Dáva právo verejne sa zhromažďovať bez podmienky povolenia orgánom verejnej správy. Referendom možno rozhodnúť nielen o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi, resp. o vystúpení z takéhoto zväzku, ale aj rozhodovať o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

V 4. hlave „Územná samospráva“ v článku 67 ústava priamo uvádza niektoré nástroje priamej demokracie. Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo prostredníctvom orgánov obce. Priama demokracia je kladená na prvé miesto. V návrhu ústavy sa priama demokracia predpokladá i vo vyšších územných celkoch formou referenda.

Používanie referenda nenarúša zastupiteľskú demokraciu. Referendum má svoje limity v niektorých špecifických otázkach. Napr. v prípadoch možnosti majorizácie práv národnostných menšín, ktoré pochopiteľne môžu byť prehlasované väčšinou. Väčšina krajín má s konaním referenda pozitívne skúsenosti. Nezastupiteľný je poznávací zmysel pre občanov. V krajinách kde sa konali takéto hlasovania vzrástla informovanosť občanov. Napr. v Dánsku hlasovanie o vstupe do EÚ umiestnilo Dánov medzi najlepšie informované národy o fungovaní EÚ. Domnievame sa že nízky záujem voliča môže priniesť smutné prekvapenia pri všeľudovom hlasovaní o vstupe Európskej únie.

Občianske iniciatívy a petície sú bežné v štátoch USA. Tu uplatňujú i priame odvolanie volených i nevolených funkcionárov umožňuje naprávať nedostatky zastupiteľskej demokracie. Hrozba odvolania núti volených funkcionárov hodnotiť svoje postupovanie a podporuje voličov byť viac aktívny pri kontrole činnosti svojich volených zástupcov. Prax v krajinách, kde je takáto možnosť, dokázala nezneužívanie nástroja odvolania. Podporujeme uvedenie tohto nástroja do ďalšej novely ústavy SR.

Medzi nástroje priamej demokracie môžeme zaradiť i občianske zhromaždenia na spôsob starobylej Agory. Najmä v najmenších obciach by táto forma mohla byť bežná. Je výhodnejšia a lacnejšia než tvorba obecného zastupiteľstva. Širšie uplatnenie nástrojov priamej demokracie a ich uplatnenie pri krotení skorumpovanej verzii parlamentnej demokracie by dnes na Slovensku bolo prínosom.

IV. Reforma parlamentu

Slovensko má problémy s racionalizáciou riadenia štátu, s prijatím reformy jeho správy a s uplatňovaním zastupiteľskej demokracie. Tieto problémy negatívne ovplyvňujú rozvoj a transformáciu celej spoločnosti.

Reformy presadzované z hora nepresvedčili ani samotné rozhodovacie subjekty. Centrálna moc nie je natoľko osvietená, aby sa sama dobrovoľné vzdávala časti svojej moci. „Ako chutí moc“ je najväčší nepriateľ každej decentralizačnej reformy. Skupine reformátorov chýba široká občianska podpora. Občianske združenie Agora má za cieľ prehĺbiť súčasné snahy o reformu verejnej správy o širšie problémy riadenia štátu. Agora navrhuje vytvorenie II. komory parlamentu (hornej snemovne), prijatie väčšinového volebného systému a zníženie počtu volených zástupcov na všetkých úrovniach verejnej správy.

Je preto potrebné:

1) Znížiť počet poslancov v NR SR a konštituovať druhú komoru parlamentu (hornú snemovňu), vytvorenú väčšinovou volebnou metódou z jedno mandátových volebných obvodov bez priamej účasti politických strán a hnutí, voľbou zástupcov priamo zodpovedných svojim regiónom. Voľby by mohli prebehnúť alternatívne jednokolovo resp. dvojkolovo. Volebné obvody by boli vytvorené úmerne počtu voličov tak, aby nepresahovali hranice územnosprávnych jednotiek. Volič by mal možnosť vybrať si jedného kandidáta do hornej snemovne a jednu volebnú stranu/koalíciu, bez preferenčných hlasov do dolnej snemovne.

2) Znížiť režijné náklady na verejnú správu.

3) Zavádzať systém moci, ktorý by zabezpečoval spravodlivosť a transparentnosť

Za tým účelom je potrebné usilovať o legislatívne zmeny v ústave, vo volebnom zákone v zákonoch o miestnej samospráve. Väčšina ústavných teoretikov usudzuje že výhody dvojkomorového parlamentu rozhodne prevažujú nad výhodami jednokomorového zastupiteľského zboru. Môžeme sa inšpirovať 15 európskymi krajinami, kde používajú rôzne viackomorové parlamenty. Naša prax pozná prípady prijímania mnohých neústavných, nekomplexných alebo doslova účelových návrhov zákonov. Zavedenie dvojkomorového systému by obmedzilo prijímanie takýchto zákonov. Použitie väčšinového volebného systému pre voľby do hornej snemovne, by malo umožniť obsadenie druhej komory významnými morálnymi a odbornými autoritami, ktoré si vedia získať podporu občanov v priamych voľbách. Takto zvolená druhá komora bude predstavovať fórum na prezentáciu iných než čisto straníckych myšlienok. Celkový počet členov zákonodarného orgánu by však nemusel vznikom druhej komory narásť, naopak navrhujeme úsporu 50 poslaneckých miest. Náklady na fungovanie dvojkomorového systému (interné náklady) by tak boli nižšie.

Druhá komora by v dlhodobom horizonte mohla prispieť k väčšej stabilite právneho poriadku, k obmedzeniu vplyvu záujmových skupín (lobistov) na zákonodarnú moc, a tým k zvýšeniu stupňa demokracie v našom štáte. Cieľom dvojkomorového systému bude vytvorenie inštitucionálnej prekážky väčšinovej vláde, ktorá má inak tendenciu byť vládou neobmedzenou. Ľudové zhromaždenie v starovekých Aténach bolo schopné v jeden deň prikázať občanom vypiť bolehlav a v druhý deň sa uznieslo tým istým občanom postaviť sochy. Neobmedzená moc jednej zákonodarnej komory sa postupom času mení z demokracie na oligarchiu čoho tendencie sú viditeľné na Slovensku. Tvorcovia americkej ústavy sa domnievali, že z dôvodu kontroly zákonodarného orgánu je nevyhnutné tento rozdeliť. Druhá komora je jediným miestom na adekvátnu diskusiu o otázkach verejného záujmu, ktorá zabezpečuje lepšiu informovanosť občanov o legislatívnych návrhoch.

Mnohé zákony sa dnes prijímajú za účelom redistribúcie ekonomických majetkov smerom k relatívne malým lobistickým skupinám. Jedným z najefektívnejších inštitucionálnych mechanizmov obmedzenia vplyvu záujmových skupín je dvojkomorový parlament. Takéto usporiadanie v konečnom dôsledku predstavuje prostriedok na zníženie vonkajších nákladov. Tieto externé náklady, náklady ktoré idú na úkor rozpočtu v prospech lobistov, výrazne prevyšujú náklady vyvolané prevádzkou dvoch komôr. Argument o vyššej finančnej náročnosti je tak zavádzajúci a stráca svoj reálny podklad. Navyše dvojkomorový systém je jediný inštitút, ktorý zabraňuje tyranii väčšiny a zároveň pritom garantuje prijatie väčšinovej alternatívy.

Úsilie Agory o zmenu volebného systému a reformu parlamentu povedie v konečnom dôsledku k vyprofilovaniu politických strán, k vzniku ideologicky čitateľných vlád. Cieľ občianskej iniciatívy nie je namierený proti pôsobeniu politických strán a hnutí. Naopak realizácia reformy sprehľadní politické dianie, transparentnosť, zníži korupciu a napomôže k realizácii koncepcií a vízii skutočného rozvoja Slovenska. Priama voľba poslancov hornej snemovne umožní využiť výhody oboch systémov a pomôže udržať záujem občana o veci verejné.

Podobne voľby do zastupiteľských zborov vyšších samosprávnych územných celkov by mali využiť jedno mandátové volebné obvody na báze jednokolového väčšinového volebného systému. Bol by to jednoduchý, čitateľný a lacný systém brániaci majorizácii hlavnou stranou. Čím nižšie od ústrednej vlády tým viac je miestna politika politikou každodennou, drobnou, kde sa len realizuje politika rozhodnutá na celoštátnej úrovni. Tu by mal byť, podobne ako to je v obciach, obmedzený vplyv politických strán a dôraz by mal byť kladený na praktický život.

V. Reforma volebného systému a ako na to

Výber volebného systému je jednou z najdôležitejších otázok pre každý demokratický štát, navyše iba vzácne je tento výber výsledkom starostlivého a slobodného uvažovania. Spravidla je to výsledok historického vývoja, dedičstva alebo náhody. Voľba systému je často podriadená nedostatkom poznania u politikov a ich vôli pomôcť hlavne svojej politickej strane. V takýchto prípadoch ich voľba nemusí byť z dlhodobého hľadiska tá najlepšia a môže byť katastrofou. Pri voľbách ide v podstate o premenu volebných hlasov na kreslá v parlamente. Hlavnými činiteľmi pri voľbách sú použitý volebný systém (väčšinový alebo proporčný a ich varianty), vzorec na prepočet hlasov a veľkosť volebného obvodu (meraná počtom mandátov). Pri navrhovaní reformy volebného systému a jeho implementácii chceme zohľadniť nasledovné princípy:

Reformátori volebných systémov:

Vybraný volebný systém môže byť rôzne úspešný v jednotlivých krajinách. Všeobecne možno odporúčať model s priamo voleným prezidentom, dvojkomorový parlament s vyváženou mocou a primeraný stupeň regionality. Plne si uvedomujeme že každá radikálna reforma sa najťažšie presadzuje v stabilizovaných demokratických režimoch a najľahšie v obdobiach politických prelomov. Reformy v stabilizovaných štátoch spravidla nie sú občianskou prioritou a tiež spravidla potenciálne ohrozujú existujúcu administratívu. Súčasná situácia na Slovensku je však v etape prehodnocovania ústavy, zrodu regionálnej samosprávy a budovania demokracie. Našim cieľom nie je prevrat ale revízia dosiahnutého v pozitívnom slova zmysle.

VI. Postupnosť krokov:

1) Sformovať Agoru. Agora pripravila v rámci projektu „Posilnenie rozvoja priamej demokracie v občianskej spoločnosti v súlade s reformou verejnej správy“ stretnutia - besedy o týchto otázkach. Agora hľadá u všetkých občanov a v nimi vytvorených právnych subjektoch, podporu a pomoc pre presadenie a realizovanie cieľov upevňujúcich demokraciu na Slovensku.

2) Presadzovať ciele združenia. V spolupráci so všetkými mienkotvornými subjektmi vykonávať osvetu medzi najširšími masami obyvateľov. Navodiť atmosféru spoločenskej objednávky reformy zastupiteľskej demokracie na Slovensku.

3) Hľadanie spojencov. Spolupráca so všetkými subjektmi s blízkym cieľom na presadenie zmeny. Presadzovanie cieľov Agory ako reprezentant verejnej mienky v poradných a rozhodovacích zboroch každej úrovne.

4) Definovanie a sformovanie reprezentatívnej sily schopnej presadiť realizáciu navrhovanej reformy.